Ruská Atlantída – Legendy o zázračnom meste, ktoré sa potopilo
Neďaleko volžského mesta Nižný Novgorod sa nachádza hlboké jazero Svetlojar. Povráva sa, že niekedy sa nad hladinou jeho vôd môže počuť bitie zvonov a niekedy aj uvidieť steny ako prízrak kláštorov a cirkevné zvony. Je to mesto Kitež, ktorý sa ako hlásajú legendy, stratil počas jedného z prvých útokov na Rusko mongolských Tatárov, to znamená medzi rokom 1236 až 1242.
© Foto: ru.wikipedia.org
Na rozhraní tretieho a štvrtého desaťročia XIII. storočia sa starobylý ruský štát rozdelil na desiatky kniežactiev. Kniežatá medzi sebou navzájom bojovali o moc, spolčovali sa do vojenských zväzov a bojovali o nové zeme.
Vtedy aj prišiel dobyť Rusko Batyj, vnuk Čingischána, zakladateľa Mongolského impéria. Jeho vojenský pochod trval niekoľko rokov a za tento čas likvidoval asi polovicu obyvateľstva Starobylého Ruska, Kyjev, Vladimír, Suzdaľ, Riazanˇ, Tver a mnohé iné mestá. Bohatá mestská kultúra Starobylého Ruska bola zničená a na niekoľko desiatkov rokov sa fakticky prestalo stavať z kamena, vyhynuli zložité remeslá a v južných ruských zemiach vymrelo skoro všetko usadlé obyvateľstvo.
Do týchto tragických čias aj siahajú legendy o Kiteži. Legendy hlásajú, že chán Batyj sa dozvedel o Kiteži a prikázal ho dobyť. Nájsť mesto nebolo ľahké, ale jeden z ruských zajatcov Tatárom prezradil tajné chodníčky k jazeru Svetlojar a vojská sa tam vydali. Po dosiahnutí cieľu uvideli, že mesto nemá nijaké hradby a potešili sa, že víťazstvo bude ľahké. Ale zrazu začal pred očami vojska spod zeme chrliť prúd vody a Kitež zatopil. Obyvatelia mesta pritom podľa legendy vôbec neutrpeli – voda ich skryla pred nepriateľom, ale nepotopila. Tak Boh zachránil obyvateľov mesta za ich vrúcne modlitby a bezúhonnosť.
Legendy o Kiteži sú aj dnes. Doposiaľ rozprávajú o čudne oblečených ľuďoch zjavujúcich sa v týchto krajoch odnikiaľ a o zmiznutí tých, ktorí sa pri hľadaní Kiteže považujú za dôstojných byť jeho obyvateľom. Na jazere pracujú archeológovia a geológovia, tak pracovníci vedecko-výskumných ústavov, ako aj dobrovoľníci. Sú medzi nimi aj tí, kto môže všetko vysvetliť zákonmi fyziky a aj tí, kto verí v záhadnú podstatu vecí. A všetci lúštia záhadu Kiteže a jazera Svetlojar. Ktovie, možno sa im to aj niekedy podarí.
Озеро Светлояр (jazero Svetlojar)
Тунгусская аномалия – (Tungunská anomália )
Od 8. storočia až dodnes okolo Svetlojara nezarastá niekoľkokilometrová paseka, cez ktorú si pravdepodobne Batyj a jeho vojsko vysekalo cestu ku Kitežu, ktorú im prezradil zradca Griška Kuterma. Za ohlušujúceho zvuku zvonov, ktoré boli pre nepriateľské vojská neznesiteľné a ktoré ani vo vode neutíchli, sa mesto prepadlo pod zem a na jeho mieste vzniklo jazero. Mesto sa z vôd jazera nevynorí skôr ako naša Zem nebude obývaná ľuďmi žijúcimi bez hriechu a s čistým srdcom …
Základom legendy o stratenom meste je zmier, harmonické poznávanie a mocné precítenie jednoty v spojení s Božou pravdou. Melnikov-Pečerskij v románovej kronike V lesích v priebehu 19 storočia literárne spracoval túto povesť … ale aj mnohí básníci a skladateľia boli fascinovaní tajomným zmiznutím legendárneho mesta. Napríklad skladateľ Rimskij-Korsakov veľmi pôsobivo zhudobnil povesť o stratenom meste pod názvom “Legenda o neviditeľnom meste Kiteži a panne Fevronii.”
Legendárne mesto Kitež
Легенда о граде Китеже
Ako povesť hovorí
… Strieborná hmla padá z neba a najskôr zahaľuje zlaté kopule a postupne zahaľuje celé mesto. Keď nepriateľské hordy dorazia k jazeru je z čistej vody počuť už iba vzdialené vyzváňanie zvonov…
A Hospodin prikryl mesto svojou rujkou a bude viditeľné až po prijatí Krista v ľudskom srdci. Nikdy už nenájde mesto ten, kto prichádza so zlým úmyslom. Mesto je to vznešené, nadpozemské, je to mesto večnej Lásky a odpustenia …
Poniektorí dnešní miestny obyvatelia žijúci v blízkosti jazera Svetlojar tvrdia, že niekedy počujú zvony strateného mesta, vidia plamene jeho sviec a steny chrámu. Geologické prieskumy tohto miesta ukázali, že sa pod niektorými z týchto miest nachádzajú rôzne dutiny a prepadliny. Taktiež aj samotné dno jazera má reliéf ktorý je netypický a špecialisti zaoberajúci sa hydroakustikou dokonca zaznamenali zvuky, podobné poplašnému duneniu …
Jedná se opravdu o legendu a jsou tu zřejmě popleteny i letopočty, protože Petr I. pod vlivem západoevropský politiky a projektu Skaligeri-Petavia ... letopočet 7208 slovanský tradice, nařídil nahradit rokem 1700 od narození Krista. A z tohoto záměrně vytvořenýho zmatku byly zřejmě (jak vidíte) i chybně odvozeny přiblížný letopočty legendárního útoku Tatarů na město Kitež, tedy 1236-1242. Na území Rassenie a Tartarie v těch dobách operovala slovanská profesionální armáda Guni, proti západo-křesťanský invazi. Tenhle název byl odvozen z výrazu Geti. Což byly organizovaný vojenský družiny slovanskejch národů a výraz Guni vzniknul už v době Alexandra Makedonskýho, kdy z dúvodů reorganizace slovanský armády se tyto družiny spojili do unie. G-eti a-úni. Tedy Getská unie-Guni, zkomoleno následně na Huni a pak překrouceno a používáno pro Tatary. Kteří tehdy vyplňovali pouze nepatrný mocenský enklávy(oproti oficiální historiografii). Zmatek co? Pokud Kitež napadli Guni-Huni, tak to mohlo být pouze z důvodu, že Kitež byla jakýmsi centrem, či centříčkem západního křesťanství a slovanské armády ji z dúvodů odvety za vražedný západoevropský nájezdy zničily. Druhá varianta je, že ji opravdu chtěli napadout Tataři, jako lup a kořist, jež se vyskytla na jejich cestě. A nebo je to pouhej ideologickej výmysl. Samozřejmě, že výkladů může bejt mnoho a to i z hlediska zázračnosti onoho místa. Matěj
OdpovědětVymazat