Tieňové dejiny EÚ: Vznik Československa

Olga Četveriková

Pokiaľ ide o rozpadnuté Rakúsko-Uhorsko, kľúčový význam pre vplyv anglosaského kapitálu malo novovzniknuté samostatné Československo, ktorého zakladateľom bol Tomáš Masaryk (1850 – 1937), ktorý v povojnových dejinách strednej Európy zohral kľúčovú úlohu vďaka svojim úzkym väzbám na finančné kruhy Wall Street.

Masaryk, ktorý sa narodil na Morave, bol podľa viacerých bádateľov nemanželským synom bohatého Žida Nathana Redlicha a jeho slúžky, ktorá bola pôvodom moravská Nemka. Redlich, ktorý si vzal slúžku za jedného z dvoranov Masaryka, zabezpečil, aby jeho syn získal dobré vzdelanie, poslal ho študovať na najlepšie univerzity do Lipska a Viedne. V Lipsku sa Masaryk zoznámil s americkou študentkou Charlotte Garrigue, príbuznou bohatého amerického židovského bankára Charlesa Cranea, ktorá sa stala jeho manželkou. S pomocou Cranea, ktorý sa podieľal na financovaní Wilsonovej predvolebnej kampane, sa Masaryk dostáva do okruhu ľudí blízkych prezidentovi a závislých od bankárov z Wall Street.

Masaryk sa tešil mimoriadnym sympatiám a podpore zo strany židovskej komunity v New Yorku, ktorá vysoko oceňovala jeho služby (ako advokáta) pri obrane Žida L. Gilznera, ktorému za vraždu kresťanského dievčaťa v Čechách hrozil trest smrti. Hlavným faktorom tu však boli hlboké sympatie k sionizmu, ku ktorým Masaryk prenikol pod vplyvom myšlienok Ahad-Haama, ktorému venoval samostatnú esej. Masaryk uznával politické ciele sionizmu, no v prvom rade to pre neho predstavovalo hnutie za duchovnú obrodu židovského národa, pre ktoré požadoval postavenie osobitnej národnej skupiny rozvíjajúcej vlastné náboženské a kultúrne tradície.

Počas prvej svetovej vojny v exile (v Ženeve, Paríži, Londýne, Chicagu, Washingtone, Bostone a ďalších mestách) sa stretol s mnohými vplyvnými sionistickými osobnosťami úzko spojenými s D. Lloydom Georgeom a W. Wilsonom, čo posilnilo jeho pozíciu ako spoločensko-politická osobnosť. Medzi nimi boli L.L. Brandeis (prvý židovský člen Najvyššieho súdu USA, ktorý zohral dôležitú úlohu pri americkej podpore Balfourovej deklarácie), S.S. Wise (rabín, zakladateľ Federácie amerických sionistov, viceprezident a neskôr prezident Americkej sionistickej organizácie, organizátor Svetového židovského kongresu), D.W. Mack (člen predstavenstva Amerického židovského výboru, prvý prezident Americkej sionistickej organizácie, prvý predseda Výboru židovských delegácií na Parížskej mierovej konferencii 1919–1920, čestný predseda Svetového židovského kongresu), N. Sokolov (prezident Svetovj sionistickej organizácie) a H. Weizmann (stúpenec názorov Ahad-Ha’ama, ktorý ovplyvnil prijatie Balfourovej deklarácie, prezident Sionistickej organizácie, prvý prezident budúceho štátu Izrael).

Práve počas prvej svetovej vojny, počas pobytu v Spojených štátoch, sa Masaryk stal hlavným účastníkom realizácie americkej stratégie rozbitia a obnovy habsburskej ríše: bol poverený prakticky rovnakou misiou, akú v Rusku vykonával L. Trockij. Už v júli 1915. Masaryk v mene vtedy ešte neexistujúceho Československa vyhlásil vojnu Rakúsko-Uhorsku a prostredníctvom ďalšieho amerického agenta, budúceho predstaviteľa amerických tajných služieb v Petrohrade, českého Žida Emanuela Vosku, vytvoril v Rusku československý zbor, známy svojimi ” výpravami”, ktoré sa stali hlavným mechanizmom transferu bohatstva potrebného na vybudovanie nového štátu. Po februárovej revolúcii v Rusku bol Masaryk vymenovaný za veliteľa československého zboru a prišiel do Ruska, kde na porade československého vojska v Kyjeve vyhlásil vytvorenie Národnej rady ako centra boja za “národnú nezávislosť”.

Po októbrovej revolúcii sa samozvaná československá vláda presťahovala do Petrohradu a potom do Moskvy a v marci 1918 bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi Masarykom a Trockým. V skutočnosti išlo o to, že Čechoslováci pomôžu zabezpečiť stabilizáciu Trockého režimu. Všetko sa to dialo na pokyn amerického vedenia a za americké peniaze (Kongres USA vyčlenil na túto operáciu 7 miliónov dolárov). V októbri 1918 bol do čela Stredoeurópskej únie (akéhosi prototypu socialistických krajín východnej Európy), ktorá vstúpila do vojenského spojenectva so Spojenými štátmi, menovaný Masaryk, ktorý v tom čase pricestoval do Spojených štátov amerických. a zároveň vyhlásil samostatnosť Československa, čím zasadil osudnú ranu Rakúsko-Uhorsku.

Cieľ vzniku Československa, štátu, ktorý nikdy predtým neexistoval, bol veľmi jednoznačný. Bolo ním vytvoriť v strednej Európe štát, ktorý by bol absolútne pod kontrolou sionizmu. Jeho hranice boli vytýčené tak, aby žiadny z národov, ktoré doň boli zahrnuté, netvoril väčšinu obyvateľstva. Zahrnuté krajiny Čechy, Morava, Slovensko, časť Sliezska a Zakarpatská Rus boli obývané Nemcami, Slovákmi, Maďarmi a Rusínmi, takže Česi tvorili menej ako polovicu obyvateľstva, t. j. boli národnostnou menšinou. Stmeľujucu úlohu však zohrávali českí, nemeckí, slovenskí a maďarskí Židia, väčšinou obchodníci, podnikatelia, zamestnanci, predstavitelia slobodných povolaní, ktorí sa zmenili na skutočných pánov krajiny. Táto úloha Československa ako silného židovského štátu v strede Európy bude pokračovať aj po druhej svetovej vojne a to isté platí aj pre dnešnú Českú republiku.

Pri určovaní hraníc Československa, ako aj hraníc iných východoeurópskych štátov, zohral veľkú úlohu Výbor židovských delegácií, vytvorený v marci 1919 pre účasť na Parížskej mierovej konferencii, kde mal upútať pozornosť svetového spoločenstva k situácii Židov v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a dosiahnuť medzinárodné záruky na zabezpečenie ochrany ich práv. Práce výboru sa zúčastnili zástupcovia židovských národných zhromaždení, rád, výborov vytvorených po prvej svetovej vojne vo väčšine židovských komunít v Európe, ako aj Amerického židovského výboru, delegáti židovských obcí Palestíny, WZO a B’ nai B’rith. Práve táto štruktúra predložila na konferenciu memorandum požadujúce, aby zmluvy s novými a expandujúcimi štátmi obsahovali osobitné podmienky zaručujúce rovnaké občianske a politické práva pre všetky národnostné menšiny s pôvodným obyvateľstvom a zabezpečujúce ich autonómiu v oblasti kultúrneho, náboženského a spoločenského života. . Toto memorandum malo rozhodujúci vplyv na obsah a znenie zmlúv o právach menšín, ktoré podpísala Spoločnosť národov s Rakúskom, Bulharskom, Maďarskom, Gréckom, Poľskom, Rumunskom, Tureckom, Československom a Juhosláviou.

Hoci sa zmluvy týkali všetkých národnostných menšín, ich osobitný význam pre Židov nebol žiadnym tajomstvom. Výbor židovských delegácií fungoval aj po skončení Parížskej konferencie, chránil práva židovskej menšiny v súlade s prijatými zmluvami a v roku 1936 ho nahradil Svetový židovský kongres vytvorený namiesto neho (situácia sa zmenila v dôsledku nacistov, ktorí sa v Nemecku dostali k moci).

Československo, ktoré vystupovalo ako vzor „tolerancie“ v medzivojnovom období rozvoja, zohralo dôležitú úlohu pri realizácii sionistickej stratégie kontroly nad európskymi elitami. A nie je náhoda, že práve tu s ideologickou a finančnou podporou sionistického hnutia vznikol program budovania Pan-Európy alebo „Spojených štátov európskych“ (nápad sám o sebe má dlhú históriu). za ktorého autora sa považuje gróf Richard Nikolaus von Coudenhove-Kalergi, ktorý bol jasne formulovaný a komplexne rozpracovaný.

zdroj