30. 7. 2025

Zamlčiavanie dejín a prekvapenie najmä pre Čechov?



Vrátil som sa zo svojej ďalšej cesty po Maďarsku. Bol som  opäť ostražitý. Rovnako, ako v Rumunsku sa tu zamlčiavajú bohaté slovanské dejiny. Nie, nepíšem štvavý článok, len výzvu k pozornosti v prezentácii ich dejín. Ale teraz som si  všímal hlavne českú históriu v Maďarsku poprelínanú s našou.

Mapa


Začneme pekne od Adama
 
Najprv si všimneme zápisy Veleia Patercula, ktorý sa osobne zúčastnil Tibériovho (rímsky cisár r. 12 p.n.l.. – 37. n.l.) ťaženia proti Marobudovi  spolu s bratom Drusom  v „Germánii“ a Pannonii. Paterculus píše o tom, že Marobudovo vojsko porazili. Zajatci, ktorí neboli ochotní vstúpiť do Tibériovej armády, boli rozdelení najmenej na tri skupiny a odvlečení. Takto Tibérius oslabil vplyv tzv. Markomanov. Podľa Patercula boli rozdelení medzi riekami CususMarus. Cusus bol latinský názov Váhu (Rimania ho vnímali ako rieku tečúcu zo severu – dnes Kysucu). Marus je vnímaný ako rieka Morava. Ovšem nasťahovať týchto bojovníkov na tak malé územie by Tibériovi veľmi nepomohlo, zasa by sa ľahko zjednotili. Preto vnímam rieku Marus ako Marušu, Marisiu, či Moravu, dnešnú Mureš v Rumunsku, prípadne Veľkú Moravu v Srbsku. O veľkej pravdepodobnosti existencie týchto „Germánov“ aj v kotline dnešného Žiaru nad Hronom píšem v knihe Reppertum. Podľa skúmaní toponýmie Maďarska prof. Jánom Stanislavom mohla byť odvlečená jedna skupina aj pod Balaton. Ešte do prvej sv. vojny sa tam nachádzalo množstvo názvov dedín, ktoré mohli založiť práve oni a patrili o 800 rokov neskôr do panstva Koceľovho.
 
Chorvátsky historik Matija Petar Katančič (Filozofický a zemepisný obraz Pannončanov) píše podľa Cassia Dia, Pinneta, i Patercula, že keď Pannončanov napadol Tiberius pre ich údajnú vzburu (pritom si chránili svoje územie!), ich vodca bol Bato, syn Longaria. Predstavuje Pannončanov ako Slovanov.

Ba už Augustus, či Julius G. Caesar, už oni vyháňajú „Germánov“ z ich sídiel v dnešnom Nemecku, Štajersku, Korutánsku, či západných Čiech. Samozrejme, Nemci Germánov vnímajú ako neslovansky hovoriace kmene a naši „vedci“ doposiaľ šíria tento nezmysel! Germáni boli totiž tí, čo verili boha Hermesa, Grmana, boha hromu – Peruna. Inou vierou boli prekryté tieto dejiny, zabudli sme na ne. Aj tým vymazali sa naše dejiny…

Časť mesta Gorsium pod Stoličným Belehradom / Foto: Alan Dolog

                          
České dejiny späté jednoznačne s Maďarskom!
 
Dnešná téma sú Česi v Maďarsku, aj keď sa toto asi Čechom páčiť nebude, pokračujem. Omnoho presvedčivejší dokument o prítomnosti Čechov v Pannonii je rímsky historik Rufus Festus Avienus, ktorý spomína vpád „Germánov“ do Pannonie Prima, čo je dnešné severozápadné Maďarsko. Je známe meno vojvodu Attala – Attalusa, ktorý dosiahol dokonca dohodu s Rimanmi o tom, že v kraji môžu ostať a  budú ochraňovať hranice Ríma v tejto oblasti. Rimania nazvali túto zem aj Pannonia Ripensis. R. 292 jej časť premenoval Dioklecián na Pannonia Valeria, podľa dcéry cisára Galéria. Takže si to ozrejmíme. Títo novoosídlenci boli nazvaní Ochráncovia hranice, latinsky Marko – mani. Doslova – muži žijúci na hraniciach. Nebol to teda názov, akým oni sami seba označovali, bola to v podstate latinsky pomenovaná funkcia. Takže vlastne toto „meno“ ani nemožno použiť v súvislosti s ich predošlou existenciou. Vodca nazvaný Rimanmi Attalus spečatil zmluvu tým, že podaroval cisárovi Gallienovi svoju, vraj krásnu dcéru Pipu, Piparu. No ani toto nebolo zrejme meno, ale prezývka. Aurelius Victor hovorí o hanebnom milostnom vzťahu. Gallienus mal predsa manželku. Bol ženatý s Iuliou Corneliou Saloninou.  Gótske slovo Pipa dodnes znamená súložnica. Ale prvé, čo mi napadlo, že sa jedná o ženské meno Jozefína, z toho Pipa. Rovnako, ako je dodnes zaužívané pomenovanie Jozefa ako Pepe, Pepo od Portugalska, cez Španielsko, Francúzsko po Čechy. Prečo tomu tak je? Lebo k menu nebiologického otca Ježiša Jozefa, dávali v rannom stredoveku spravidla skratku p.p. Teda Pater Putativus = pravdepodobný otec. Jozef, p.p. Pépé. Mohla byť Pipa od Jozefíny (?). Iste, ale tá prvá verzia je pravdepodobnejšia. Gallienus bol nakoniec zavraždený r. 268, nevie sa, čo sa stalo s Pipou.

K tomu mám vlastnú poznámku. Pramene skutočne hovoria, že Gallienus dostal za manželku Iuliu, dcéru vládcu Markomanov, za čo cisár dovolil Markomanom usídliť sa pri Dunaji, pričom presnejšie lokalita nie je uvedená. Pokiaľ ide o Pipu, o tej hovorí Orbíni. Ja som o tom zmienil tiež vo svojej publikácii Naše korene (s. 125), ale nijako som podrobnejšie tieto skutočnosti neskúmal. Tu je úryvok textu z mojej publikácie:
 
Kvádi pôvodne sídlili na  Labe  pri  Magdeburku, Markomani a ďalšie kmene medzi Rýnom,  Labe a ďalej na východ. Podľa slovníka uverejneného Mavro Orbinim z roku 1606, Vandali boli slovanský kmeň s balto-slovanským jazykom, ktorý prišiel zo Škandinávie. 

Markomani, ktorí sa po presune z územia medzi Rýnom a Labe usadili v Čechách a niekedy okolo roku 255 so súhlasom cisára Galliena (253 – september 268) presídlili severne od Dunaja na územie Rakúska po tom, čo si cisár Gallienus vzal za manželku Iuliu, dcéru kráľa Markomanov Salonina (podľa Orbiniho markomanský kráľ sa nazýval Atalus či Attal, ktorý dal za manželku cisárovi Gallienovi dcéru Pipu). Odvtedy o Markomanoch v prameňoch niet nijakej zmienky.

Iulia Salonina nebola iba konkubínou cisára Galliena, ako sa to usilujú bagatelizovať niektorí teoretici, ale riadnou manželkou, ktorá podľa prameňov porodila troch synov: Valeriana (bol Caesarom, ustanovený otcom), Salonina (bol tiež caesarom po smrti otca) a Mariniana. Gallienus obdivoval grécku kultúru a podporoval novoplatonika filozofa Plotina. Bol dobrý panovník a organizátor. Nadväzoval ako rímsky cisár na politiku Maxima Thráka, Decia a T. Galla.
 
Viktor Timura
 
 
Vyšehrad nad Dunajom / Foto: Alan Dolog
                                                                                  
Takže v rímskych análoch je jasne zdokumentovaná prítomnosť Markomanov v Pannonii od r. 258. To oni dobyli aj málo spomínanú, veľmi pozoruhodnú rímsku pevnosť Gorsium, ktorú Rimania postavili len 11 km pod dnešným Stoličným Belehradom omnoho skôr, ako si Szekesfehérvár vybudovali Arpádovci. Gorsium bolo budované hlavne z mramoru. V najväčšom rozkvete, za cisára Septima Severa, mali amfiteáter pre 20000 divákov.  Z geomorfológie krajiny je jasné, že využívali na dopravu vodnú cestu. Na Dunaj sa totiž asi 94 km južnejšie napája dnešná riečka Sárvíz – Blatný potok. Podľa koryta to bola celkom slušná rieka, či stojatá voda. Kameň podľa výzoru mohol pochádzať z rímskeho lomu Debeli cer vo Fruškej gore. Tam Rimania ťažili aj vzácny ružový mramor. Tak veľké kamenné bloky sotva prepravovali na vozoch. Je známe, že po dobýtí Gorsia, sa Rimania sem vrátili a premenili ho na obchodné mesto s rozlohou asi 22 ha. To ale znamená, že Markomanom vymedzili priestor nad týmto územím. Prečo vlastne Rimania mali záujem o Pannoniu? Pretože na pestovanie pšenice pre vojsko už nestačil sever Egypta, potrebovali nové zdroje. A práve v Gorsiu ju mohli nakupovať od miestnych – Slovanov, ktorí sa samozrejme búrili, chceli späť SVOJU zem. A preto boli Markomansko-Kvádske vojny s Rimanmi. Gallien urobil prefíkaný krok. Mal problémy inde, kde musel vojensky zasahovať, a tak dovolením tejto skupine „Markomanov“, aby obývali toto územie si ich vlastne získal a tým oddelil týchto Čechov od Slovenov = Kvádov. Divide et impera – rozdeľuj a panuj. Prefíkaná a stále dobrá politika aj dnes. 

Kde nájdeme stopy po Čechoch?
 
Ak si všimneme kraj Bakonyi, pomenovaný podľa rovnomennej riečky, ktorá tvorila hranicu kraja je slovo Bakonyi skomolenina Bukového – lesa, Bukovej rieky. Rieka Bakonyi, podľa Jána Stanislava Bukovina, sa vlieva do Dunaja pri meste Gönyű, pôvodne Gyňov. Dnes sa táto riečka volá Cuha (Suchá – v lete vysychá), alebo Bakonyi – ér. Práve v tomto kraji Bakonyi ostal hrad menom Cesnek. Jasný český cesnak. Ak si vezmeme do rúk toponymické mapy J. Stanislava, nájdeme tam množstvo českých názvov. Čech, Čechy, Praga, Brježany, Kostel, Děvota, Sečan, Děvičár (dnešné Devecsér), Děly, Předvoj, Dělba, Třebič, Sečev, Sedlice, Čvětnik… Ešte zaujímavejší je pás zalesnenej krajiny smerom na Ostrihom. Tam sú dediny Pátý, Zsambék (Žamberk?), Bajna (Bojná), Neszmély – Nesmelý, Csetény (čítaj Český Týn = české opevnenie), kraj a pohorie Cserhát – znamená to Český vplyv. Cse rahát.


Starý a vraj Arpádovský hrad v Tate / Foto: Alan Dolog


Tata je tátova perla
 
Ale hlavne si všimnime Tatu, mestečko v krásnom prostredí akoby v strede celej tejto krajiny. Slovo tata vraj v staromaďarčine znamená domovina. Nuž, myslím, že len vraj. Skôr je to prevzaté od českého táta. Táta bol majiteľom zeme. Táta skomolený Rimanom na Atta, Attalus. Ten, čo vybudoval v Tate prvý hrad a použil na stavby aj rímske náhrobné kamene z Gorsia, či Briggetia. V Tate je totiž hrad pri jazere  Öreg-tó, teda Starom jazere. Maďari tu našli staré osídlenie, opevnenie. Öreg vár. Práve neďaleko, pri dedine Bánhida, dnes súčasť Tatabányi, sa udiala rozhodujúca bitka, pri ktorej pravdepodobne zahynuli vodcovia – Arpád, aj Svätopluk II. Práve tu sa mohlo stať, že názov Tátovho hradu, sídla, sa stal synonymom domoviny. Preto práve nad Tatabáňou r. 1906 inštalovali obrovský symbol Maďarstva – Turula s rozpätím krídiel cca 15 m. Hranicou tejto domoviny bol zrejme hrad Vyšehrad nad Dunajom, ktorý Arpádovci mali prebudovať a prezentujú ho dnes ako Arpádovský. Podobne, ako prezentujú kláštor Pannonhalmu, že ho postavil Gejza, otec Štefana I. r. 955. Nie je tomu tak, pretože v Pannonhalme, Amándhegy (Ammandov kopec), sa mali stretnúť Svätopluk s Arnulfom, franským kráľom. Teda cca 80 rokov skôr, ako Gejza dostal nápad s kláštorom. Zrejme sa nestretli v pastierskej kolibe, ale na dôstojnom mieste. Gejza a prvé vybudovanie Pannonhalmy je, samozrejme, mýtus! Ale sprievodca v Pannonhalme vám bude opakovať Arpádovcov. Keby neprišli, bola by tu pustatina, puszta!?

Skúste si zájsť k  hradu Tata. Pred jestvujúcim hradom sú priznané ruiny väčšieho, staršieho  hradu, ktorého pôvod, vek je uvádzaný nepresvedčivo. AI potvrdzuje, že ruiny sú omnoho staršie, ako sú prezentované. Rovnako rotunda, ktorá môže byť ešte z čias, keď na celom území jednoznačne prebýval ariánsky katolicizmus. Kto teda postavil pôvodný hrad? Táta? Ktorý mal syna ovenčeného? Teda slávneho Vencu – Vác sláva? Toho, čo si založil mesto Vác? Ostala po ňom aj dedina v Plešatých horách – Pilisszentlászló, teda Pilišský svätý Václav? Aj s jeho sochou uprostred pred kaplnkou. Ovenčený je po grécky Stefanos… Doma ho volali Vajk = Vjačeslav, čo bolo zrejme to isté… Áno, píšem o kráľovi Uhorska sv. Štefanovi, ktorý bol pôvodne pokrstený východným rítom. Ozaj, viete, prečo volajú Štefana Pišta? A to len na Slovensku a v Maďarsku? Lebo kráľ Štefan bol verný najprv východnému rítu a po grécky je to PISTOS. Mal to vyryté aj kráľ Gejza prvý na svojej korune. Geovistas pistos kralés Turkias. Gejza verný kráľ Turkie. Komu verný? Na  kráľovskú korunu to dal napísať byzantský cisár Michal Duka. Takže verný východnému rítu, Byzancie. Meno Štefan bolo takmer vždy spojené s Byzanciou, či východným rítom a po veľkom rozvadení sa východu a západu r. 1054 sa jeho užívanie na „Západe“ utlmilo. Pretože malo grécky pôvod. Ostalo v užívaní u panovníkov len v Uhorsku po Štefana V. (1270 – 1272), kde ešte dlho bola silná základňa východného rítu a bola tu táto tradícia. Aj to je dôkaz, že kráľ Štefan bol pokrstený najprv východným rítom. Na viacerých kostoloch dodnes sú dvojité kríže… aj keď boli latinizované.

Zasa si neodpustím odbočku: Aj český vojvoda Jarovít (tiež „Germán!“) mal meno zapísané v gréčtine v rímskych análoch ako Ariovistas. To, aby bolo jasno, ako sa komolili mená. Grécky, latinsky a opačne. Jarovít bol ale syn Truta, či dokonca Tudrusa. Toho Truta, čo bol kráľom Suébov a mal údel, teda majetky v Nitrianskom kniežatstve. Áno, zem pod hradom Gýmeš sa volá Pod Tordovým. Pod Tordovým hradom? Torda bol Trut? Zasa skomolenina? Priezvisko Torda, zrejme pomaďarčený Trut, alebo Truc (?) je v Nitre dodnes. 

Zamlčiavanie pravdy
 
Vrátime sa do Taty. V jestvujúcom hrade je múzeum. Najstaršie nálezy sú datované do II. storočia a sú prezentované ako keltské. Božechráň, aby boli slovanské!!! Aj keď existuje jasný zápis o prítomnosti Slovanov! Prelínajú sa z rímskymi artefaktami, hlavne náhrobnými kameňmi, zrejme dovezenými z Briggetia. Predmety dennej potreby – prstene, zbrane, poľnohospodárske náčinie nie je datované. Na prvom poschodí už sú predmety a nábytky z neskorého stredoveku a novoveku. Chýbajú akékoľvek nálezy z rokov 300 do cca 1100. Zrejme tu nebol nikto, nebolo to osídlené až do doby príchodu siedmych víťazných kmeňov.

Aký osud mali „naši“ Česi? Nuž, prišli sem po r. 375 Huni, po nich cca r. 567 Avari a je známe, že vzniklo potomstvo miešancov Avarov a Čechov. Tí, ktorí zdedili avarskú vyberanejšiu krv zrejme praktizovali aj deformáciu lebiek detí. Aby sa lepšie odlíšila nová nobilita od plebsu. Lenže stalo sa aj to, že títo miešanci si začali robiť nároky aj na panovanie, následníctvo avarskej verchušky. Z malých sporov vznikla známa vojna, kde časť musela odísť s akože kaganom – vodcom Kubratom preč z územia. Neodišli ale všetci. Ako nikdy odnikiaľ všetci neodišli. Kubratovi pomohol kupec – kráľ Samo, dovolil mu prečkať zimu na vrchu nad Kubrou pri Trenčíne a tí druhí so sploštenými lebkami odišli na západ. R. 805 im Karol Veľký dovolil usadiť sa v bahnitej zemi v slávnom hradisku Valy Mikulčice, kde, aby sa zapáčili tomuto kráľovi, postavili najmenej 10 kostolov – rodinných hrobiek. Choďte sa tam pozrieť. V zakrytom kostole č. 2 uvidíte hneď 4 nápadne dlhé kostry so sploštenými lebkami a rýdzo avarské pracky opaskov. Žiadna nobilita Veľkej Moravy, ale potomkovia Avarov a Čechov! A viete, ako si títo hovorili? Doudleby. No a Doudleby žijú dodnes v južných Čechách, je tam aj dedina Doudleby. Hneď pri Českých Budějoviciach – Marobudovom sídle. Najstaršie, bývalé hradisko obteká rieka Malše, podobne, ako to bolo v Mikulčiciach. Prosto, sú to: DLOUHOLEBÍ. Predĺžené lebky sa našli po „Avaroch“ aj na južnej Morave.cz – Pohansko, princezná z Vacenovic … Áno, časť zmiešancov sa vrátila do Čiech, kde zrejme vznikla nová nobilita… zrejme nie celkom pohodlná v mieste, kde už nejaká nobilita bola, samozrejme. Okrem týchto Doudleb sú ešte Doudleby nad Orlicí s časťou Vyhnanov v severovýchodných Čechách. Osud Dlouholebých musel byť pestrý!


Jedna z lebiek dlouholebích v kostole č. 2 Valy Mikulčice


Odkiaľ vzali Česi názov národného kopca?
 
A teraz sa trochu vráťme k názvu Pannonia Ripensis. Slovo ripensis pochádza z latinského ripa, čo znamená „breh“ alebo „nábrežie“. Tento názov odkazuje na polohu provincie pozdĺž Dunaja (rímskych hraníc, tzv. limesu). Pannonia Ripensis teda pobrežné hraničné územie. Hranica = marka rímskej ríše. Ripensis. Ako sa volá posvätný kopec, na ktorý mal vystúpiť praotec Čech? Říp? Prečo? Lebo sa vypína takmer na brehu Labe? Latinskej skomolenej rieky Alba – Biela?

Spomenul som, že aj okolo Žiaru nad Hronom žili Česi. Aj tí sa v 9. storočí vrátili do Čiech a ich nobilita musela poriadne zápasiť o prvenstvo v zemi. Vyvraždila Slavníkovcov… a ďalej to poznáte.

Nie tak dávno bolo priznané prvé známe „kráľovstvo“ na našom území – Vániove kráľovstvo. Vanius bol Rimanmi k tomu účelu určený. Zachoval sa nápis „Vannius rex Quadis datus“ – Vánius, kráľ daný Kvádom. Mal strážiť obchodnú cestu z Carnunta na sever po Považí. Za ochranu cesty bral výpalné = mýto od kupcov. Vánius je tiež latinská skomolenina mena Vaněk. Vaněk je české meno. Neďaleko Krvavých Šenkov som na vojenskej mape z 18. storočia našiel Waniove Lazy. Vieme, že Vanius mal na okrajoch svojho vplyvu strážnice. Podľa tých lazov súdim, že Nitra do jeho vplyvu už nepatrila. Zvrhli ho po 20 rokoch jeho synovci – Sido a Vangio zvaný Italicus. Na Morave je dedina Sidónie. Možno má niečo so Sidom spoločné. Italicus znamená, že bol prorímsky. Stará politika – vychovať servilného vodcu pre nepriateľa. Dodnes praktizovaná. Žijeme to!

DOKEDY ?

Tým, ktorí nevzdali čítanie týchto „výmyslov“ ďakujem. Možno ste uverili, že Markomani boli Slovania, či priamo Česi. Ak náhodou článok prebudil u vás zvedavosť aj na iné nájdené skutočnosti, stále sú v predaji moje knihy vo vydavateľstve Torden. A hlavne: prosím o prepáčenie, že som zasa chcel veľa napísať v jednom článku, ktorého rozsah pre tlač je obmedzený. Ďakujem!

Šírenie nezmyslu, že Germáni neboli Slovania prospieva Nemcom, Maďarom, ale aj Rumunom. Nechcú sa rozpamätať na to, že Slovania neprišli od žiadnej Pripjate, ako sa naše deti učia dodnes, ale boli to autochtónne národy, kmene stabilne prítomné od Volgy po Rýn (Rhein – Hraň, Hranica – ako ju definoval Caesar), až po nich sa tu rozmohli koristnícke neslovanské národy. Dokedy budú naši „vedci“ šíriť nezmysly o sťahovaní národov a tým pomáhať Západu deformovať našu históriu? To, že si okolie pestuje svoje mýty o histórii chápem. Nechápem ale, že my tieto ich mýty pestujeme proti sebe. Čo sme to za národ??? DOKEDY ???
 
Alan Dolog

4 komentáře:

  1. Oficiální historie je z 90% zfalšovaná. Např. pangermánská teorie, normanská teorie, tatarsko-mongolské jho v Rusku atd. příkladů je spousta. Před naším letopočtem bylo celé Německo, Rakousko a Švýcarsko dokonce i Skandinávie (původně Skandia, podle Slovanského knížete Skanda) osídleno nejednotnými slovanskými kmeny, jak dokazují topografické názvy hor, řek, jezer, měst a vesnic. Svědčí o tom slovanské koncovky -tz, -au (-ce, -ov, -ava) Např. Bremen je podle jednoho Poláka z 13. století znamenalo bremeno (břemeno), Rýn je od slova rinůť (řinout se, téci), Ruhr od růra (roura). Pangermánská a normanská teorie se objevily až v 18. století, aby si Němci mohli nárokovat pro sebe celou střední evropu a znevážili nároky Slovanů na toto území.
    Praotec Čech k nám přišel, kolem roku 0 ze středního Srbska, od pramenu Driny, čili byl národnostně Srb. Byl donucen odejít se svým kmenem, protože tam zabil někoho významného. Usídlil se severně od Prahy, potomci jeho kmene tvoří 10% národa a není pravda, že když sem přišel (jak tvrdi Kosmas) že Česko bylo liduprazdné! Ještě v 11. století se většina obyvatel Čech národnostně považovala za Bojémy (Bóje) než za Čechy. Na Moravě se považovali národnostně za Slověny. Sámo se ve skutečnosti jmenoval Sámoslav a narodil se 35 km od Curychu v na území dnešního Švýcarska. Jeho synové se jmenovali Kojeta (je po něm pojmenovaný Kojetín) a Rus. Středověké Uhersko byl slovenský stát a ne maďarský. Slováci tam tvořili asi 60% většinu. Maďaři převládli až v 19. století, kdy v Uhersku byla tvrdá maďarizace. Středověký Uher = synonymum pro Slováka. Ty 3 vrchy na slovenské nebo maďarské vlajce neznamenají Tatry, Fatru a Mátru, ale rozdělení Uherska na 3 hlavní regiony: Bělouhersko (dnešní Slovensko), Panonii (Maďarsko) a Černouhersko s centrem v Mureši (transylvánie čili Sedmihradsko). Tatry na jedné mapě z 15. století byly pojmenované Sarmatské hory.
    Slovani přišli do střední evropy ve skutečnosti před 8000 lety. Dokazuje to to, že 80% Slováků má shodné DNA (r1a) jako jejich předci před 8000 lety. Podle Velešovy knihy se těmto příchozím slovanům říkalo Karpeni, podle Karpat, která museli překročit. Bójove (spravne Bojemove) nebyli Keltové, ale Slovani a žili v Čechách a Bavorsku, které je po nich zkomoleně pojmenované (Bayern). Západně od Bavorska je Švábsko, pojmenované po slovanských Suebech.
    V knize "Děje říše velkomoravské, od počátku až do rozpadu jejího léta páně 907" (od F. Saleše Pluskala Moravičanského) se píše, že Velkomoravská říše trvala podstatně déle (směrem do minulosti). Tenkrát se rozprostírala nejen na našem území, ale i na území býv. Jugoslavie, Maďarska a části Rumunska (Sedmihradsko). Svědčí o tom velká srbská řeka Morava. Jak se začala rozpínat Římská říše, vytlačila Moravskou říši za Dunaj. Slovansko-římské vztahy byly od začatku špatné, až do konce římské říše, věčně mezi sebou válčili, Slovani často podnikali nájezdy do Římske říše. Až ji v roce 475 dobil velkomoravský vojvoda Odoakar se Stilichem (se souhlasem Byzantského císaře) a ovládl celý Apeninský poloostrov. Knihu v PDF si můžete stáhnout zde: http://www.slovanskakosile.cz/2016/04/28/kniha-deje-rise-velkomoravske-od-f-salese-pluskala-moravicanskeho/ V knize se též píše, že Rumuni se dostali do Sedmihradska tak, že Velkomoravským vládcem vystěhoval římské a romanizované obyvatelstvo z Dalmácie do Valašska, Moldávie a Sedmihradska (dnešní Rumunsko). Rumunština nemá gramatiku románskou, ale albánskou.
    Německý historik Johannes Aventinus (1477-1534) pravým jménem Johann Georg Turmair píše v Bavorských lepopisech: "Přišli k Alexandrovi Velikému poslové VÝCHODNÍCH GERMÁNŮ jednat o míru nebo válce, které Řečtí historici té doby nazývají Sarmati a Skýti, my je nazýváme Venedi a oni sami sebe nazývají SLOVANI". Od 6m a 30s: https://www.youtube.com/watch?v=Y6un98EX4LI
    PS: Dnešní zfalšovaná historie zamlčuje, že Alexandr Veliký (Lesandar Karanides), Čingischán (Timčak), římský císař Konstantin a jiní byli Slovani.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Přesně tak, Franto. Petr Ježek

      Vymazat
    2. Ty Děje říše velkomoravské jsem našel jen jpg skeny a ne pdf.

      Vymazat
  2. Jednak je potřeba brát opravdu v úvahu, že historie za poslední 2 tis. let minimálně je "fake" vytvořená na zakázku, která se realizovala od 18. do počátku 20. století, kde nám potopením Titaniku začíná nové éra na planetě (myšleno z pohledu kontroly nad lidmi v poslední fázi, před absolutní zotročením, což aktuálně probíhá, jen to nějak nevychází :)))..... Výborná kniha na toto téma (přepisování dějin) je "Jiné dějiny Římského impéria" od Alexandra Tamanskije a zde autor potvrzuje, což jsem již zachytil v mnoha, těžko dostupných publikacích, že od 5 st. do 15 st. našeho letopočtu je bublina, neboli 1000 let, kterých bylo vymyšleno.... Sice v mnoha věcech z pohledu komplexního s autorem nesouhlasím, tak z pohledu falzifikace dějin je to skvěle popsané. Vždyť ještě na konci 18.století většina světa mluvila slovansky a většina státních zřízení mělo slovanštinu jako sekundární národní jazyk (něco jako dneska angličtina).
    Takže chci jen říci, že informace jak z článku, tak z pěkného komentáře pod ním, jsou fajn, jen bych do toho moc netahal přesné roky, poněvadž vše je jinak.... Nevěřte ničemu a tvořte si svoji pravdu, dle intuice, neb vše máme v sobě, jen to objevit bez všech "rušítek" kolem :))
    Na druhou stranu věřím, že žijeme v době, kdy se mnohé o naší skutečné historii (Tartaria, Etruria, Cesarea.....) dozvíme.....

    OdpovědětVymazat

Podmínky pro publikování komentářů